Winklerova poézia presvedčivo a naliehavo stvárňuje najaktuálnejšie fenomény dnešnej doby – fragmentáciu a virtualizáciu skutočnosti. Autor testuje flexibilitu jazyka, rozrušuje homogénnosť poetického rukopisu prostredníctvom slov a slovných spojení z neumeleckých oblastí, vytvára neologizmy a posúva idiomatické väzby smerom k fantasknému a grotesknému výrazu. Jeho poézia nedeklaratívnym spôsobom preklenuje vžité dichotómie medzi tradíciou a inováciou, medzi prírodou a kultúrou, medzi pôvodnosťou a odvodenosťou a medzi zážitkovým a špekulatívnym písaním.
Winklerova poézia presvedčivo a naliehavo stvárňuje najaktuálnejšie fenomény dnešnej doby – fragmentáciu a virtualizáciu skutočnosti. Autor testuje flexibilitu jazyka, rozrušuje homogénnosť poetického rukopisu prostredníctvom slov a slovných spojení z neumeleckých oblastí, vytvára neologizmy a posúva idiomatické väzby smerom k fantasknému a grotesknému výrazu. Jeho poézia nedeklaratívnym spôsobom preklenuje vžité dichotómie medzi tradíciou a inováciou, medzi prírodou a kultúrou, medzi pôvodnosťou a odvodenosťou a medzi zážitkovým a špekulatívnym písaním.